V prvej kresťanskej kázni, ktorá zaznela z úst apoštola Petra na Letnice vidíme zvesť o tom, čo Boh robil, ako na to ľudia zareagovali, a napokon, čo Boh s tým spravil. No na záver tej kázne – ako každej onej – pred každým jedným z nás stojí otázka: "Čo s tým teraz spravím ja?"

Za lekármi ideme preto, lebo sú odborníkmi a majú niečo, čo my nie: roky a roky vzdelávania sa, a roky a roky praxe. Majú nielen informácie, ale predovšetkým múdrosť – vedia ako tie informácie aplikovať. Telo lebo nie je len komplikovaná mašinka, ale komplexné veľdielo, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Múdrosť však potrebujú len lekári v ambulancii, ale aj my vo svojom živote. Náš život tiež nie je len komplikovanou mašinkou, ale komplexným dielom, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Podľa akej múdrosti sa vo svete orientujeme a rozhodujeme? To budeme dnes skúmať v liste Jakuba, kde vidíme, že v podstate sú len dva druhy múdrosti: zhora a zdola.

Rozpor medzi slovami a realitou nás v niekedy rozplače, inokedy rozosmeje. Žiaľ, tak často sa stáva, že práve slová vychádzajúce z našich úst sú v rozpore s našimi skutkami. Jakub nás v tejto časti varuje pred rozpoltenosťou medzi vyznaním našich úst a srdca. Upozorňuje na dva druhy viery. Jedna za veľa nestojí, no na druhej môže človek stáť.

Prvotina stvorenia je ten kto má nepoškvrnenú zbožnosť pred Bohom. Pán Boh nás svojím slovom povolal a teda dal nám vieru. Na tomto základe máme konať skutky ktoré potvrdzujú to že nás povolal.

Vitajte v ambulancii jedného z najlepších kardiológov. Vaša diagnóza je vážna, ale tento doktor vás má príliš rád na to, aby bol ticho. Ale spolu s tvrdými správami o chorobe, vám zároveň ponúka aj nádej – zhojený a scelený život je možný. Existuje liek na našu chorobu.

V Matúšovi 11:20-30 počujeme Ježišove vážne varovanie pred prichádzajúcim súdom aj Ježišove volanie prísť ku Nemu.

Vládne Boh aj v tomto svete? Je prítomný v našich utrpeniach, ktoré súvisia s realitou toho, že sme v pokazenom svete? Daniel 3 nám ukazuje, že Boh je prítomný a vládne aj keď sa zdá, že vládnu bohovia tejto doby. Preto ostaň verný zvrchovanému a prítomnému Bohu, napriek utrpeniu, ktoré to vyvoláva.

Ak naše životy sú naplnené Božou prítomnosťou, ktorá sa prelieva do našich vzťahov, postupne, kúsok po kúsku, Božia prítomnosť začne napĺňať celé naše mesto. To je túžbou Zboru Cirkvi bratskej *v Trnave*, aby aj skrze nás Božia prítomnosť napĺňala celú Trnavu. Ako? Tým, keď učeníci Ježiša budú získavať učeníkov Ježiša.

Každý z nás sa rodí smädný. Voda, ktorou sa snažíme uhasiť svoj smäd, je pritom tak často slanou vodou, po ktorej sme ešte smädnejší. Poďme spolu ku studni, kde Ježiš hovorí o živej vode, po ktorej už nevysmädneme.

Hospodin je zvrchovaným Kráľom, ktorý dosadí svojho Kráľa/Mesiáša. Je v našom najlepšom záujme, aby sme Ho milovali.

Kráľovské mesto a Malý Rím – to je Trnava v skratke. Bez týchto dvoch slov vo vízii nášho zboru (Malý Rím) by túto víziu a opis mohol použiť ktokoľvek a kdekoľvek. Lenže my nechceme byť ktokoľvek a kdekoľvek. Chceme byť živým kresťanským spoločenstvom práve v tomto našom meste! Dnes sa budeme práve nad týmto zamýšľať – aké je naše mesto a aké je naše miesto v ňom.

„Omilostení hriešnici“ – Keď sme o tejto vízii hovorili na stretnutí členov nášho zboru, tak práve nad touto frázou vznikla polemika. Naozaj sa chceme práve takto označiť? V tom jeden z členov zboru povedal: „Podľa mňa to má riadnu guráž, ak si nejaká Cirkev dá hneď do svojho popisu, že je hriešna – hlavne keď sa Cirkev dnes zvykne často tváriť sväto a bezchybne.“ A tak sme si povedali, že to tam na just dáme! Lebo toto slovné spojenie „omilostení hriešnici,“ je silným koncentrátom evanjelia. To, čo tým (ne)myslíme, o tom je táto kázeň.