Kohelet: Plný život v prchavom svete

Dalo by sa povedať, že život človeka je akoby cesta zo svetla sveta do tmy smrti. V okamihu narodenia je náš svet zaplavený svetlom a vo chvíli smrti sa nad nami zatiahne opona tmy. V obrazoch Koheleta, byť na slnku znamená žiť a byť v tme znamená nežiť, byť mŕtvy. Je možné žiť plný život vo svete ubúdajúceho svetla?

V deviatej kapitole vidíme akýsi „koncentrát“ celej knihy Qoheleta. Všetko čo sa zatiaľ Qohelet snažil povedať tu nájdeme zhrnuté a zhustené, ako taká uťahujúca sa špirála. Najprv nám Qohelet pripomenie prchavosť života, potom poukáže na plnosť Boha a na záver upriami našu pozornosť na prijatie Krista. Všetci lebo túžime po plnom živote v tomto prchavom svete a Qohelet nás dnes bude volať k tomu, aby sme svoj prchavý život zložili do Božích rúk, lebo len ho on dokáže naplniť.

Ako Kohelet pozoruje svet okolo seba, vidí človeka, ktorý sa snaží žiť naplno v tomto prchavom svete, ktorý je pod Božou kliatbou. Vidí dve veci – jednu dobrú a druhú zlú: človeka, ktorý sa teší zo svojej práce a človeka, ktorý síce veľa pracuje, no radosť mu uniká. A tak Kohelet prichádza ku dôležitému poznaniu: v tomto prchavom svete práca človeka nenaplní. Pozrime sa teda spolu s ním na to, ako môže byť práca zdrojom radosti a nie márnosti.

Byť v správnom čase na správnom mieste je často kľúčom k úspechu. A zároveň, ak sa nad tým úprimne zamyslíme, zistíme, že čas a miesto – tieto dve najdôležitejšie koordináty nášho života – vôbec nemáme vo svojich rukách. Toto si uvedomil aj Qohelet, náš učiteľ, s ktorým tieto týždne hľadáme zmysel a podstatu života. Aj dnes sa postupne sa od neho učíme tajomstvu toho, ako žiť plný život v prchavom svete.

Posledný rok nám ukázal, aký dokáže byť svet prchavý. Ako sa zo dňa na deň zrušia naše prepracované plány, ako z týždňa na týždeň ochorie úplne zdravý človek, ako z mesiaca na mesiac zomierajú generácie ľudí. Posledné mesiace nás donútili naučiť sa žiť zo dňa na deň. Bol to rok, kedy sme prestali plánovať, postupne sme prestali snívať a zostali sme len čakať. Žijeme v prchavom svete, ktorý nemáme pod kontrolou. Staroveký Kazateľ má múdrosť, ktorá nám môže pomôcť nielen prežiť tento svet, ale v ňom aj skutočne žiť. Vydržíme však s ním na tejto náročnej ceste až dokonca?