Hovoríme „prepáč“ – ale niekedy to nestačí. Čo teda skutočne uzdravuje rozbité vzťahy? Ježišov príbeh márnotratného syna nám odhaľuje viac než len cestu domov. Je to pozvanie k premene, ktorá začína hlboko v srdci a vedie k skutočnej obnove.

Rodiny sa rozpadajú – tie okolo nás, aj tie naše, aj tie zborové. Ako môžu vydržať pokope? V známom podobenstve o márnotratnom synovi často prehliadame jednu postavu, ktorá plytvá najviac: otca. Plytvá svojou láskou, odpustením, dokonca vlastným životom. Jeho ruky ostávajú otvorené, aj keď prázdne, stále čakajúce. Čo to znamená pre naše vzťahy, rodiny, náš zbor, pre našu vieru? A čo ak tým skutočne márnotratným v príbehu vôbec nie je ten syn?

Môže sa ti zdať že ak robíš všetko to čo ti Ježiš hovorí budeš mať kľudný život. Ale práve z tohto textu sa dozvedáme, že ak robíme to čo nám Ježiš hovorí, tak budeme mať život plný výziev pri ktorých budeme môcť poznávať kým Ježiš vlastne je. A čím viac ho poznáme tým viac mu dôverujeme.

Čo sa stane, keď raz skončí vojna? Vojna totiž nekončí iba tým, že sa prestane bojovať. To samo o sebe nenastolí spravodlivosť. Ako to bude vyzerať, keď jedného dňa nastane Božia konečná spravodlivosť? Keď ten dlho očakávaný Deň Hospodina nakoniec príde? Nad tým sa dnes budeme zamýšľať. Nad koncom nielen Joela, ale všetkého.

Pokánie otvára dvere k obnove, ktorá zasahuje nielen svet okolo nás, ale aj náš život a vzťah s Bohom. Boh nás cez Joela pozýva zamyslieť sa nad tým, ako jeho milosť dokáže obnoviť vyprahnutú pustatinu nielen okolo nás, ale aj tú v nás.

Boží zákon je svätý, ale jeho stret s naším hriešnym srdcom odhaľuje hlbokú realitu ľudského boja. Kázeň z Listu Rimanom 7 ukazuje, ako je zákon bez Božej milosti neschopný zmeniť srdce. Apoštol Pavol nás vedie k pochopeniu, že jediným skutočným riešením tohto vnútorného zápasu je Kristova milosť, ktorá nás nielen oslobodzuje, ale aj motivuje k poslušnosti z lásky.

Adventné obdobie nás pozýva očakávať Božie navštívenie – príchod Záchrancu, ktorý prináša spásu a slobodu. Zachariášova pieseň v Lukášovi 1 nám pripomína, že skutočná záchrana začína v obnovení nášho vzťahu s Bohom. Hlboké Božie milosrdenstvo siaha do temnoty nášho života, aby nás priviedlo na cestu pokoja. Vianočný zázrak nie je len o udalostiach dávnej minulosti, ale o Božom svetle, ktoré dnes môže zažiariť aj v tých najtemnejších kútoch nášho srdca.

Deň Hospodina pre jedných deň veľkej záchrany, pre druhých deň veľkej záhuby. Ako možno obstáť v tento deň? Prorok Joel vyzýva k pokániu a obráteniu sa k Bohu. Naša nádej totiž spočíva v hĺbke Božieho milosrdenstva a nemennosti jeho charakteru.

Boh posiela svojho proroka ku svojmu ľudu, aby mu otvoril oči a volal ho späť ku sebe. Deň Hospodina, ten hrozný deň skazy, sa tak môže pre nich stať radostným dňom záchrany.

Deň Hospodinov bude definitívnym vyslobodením zo všetkého zlého pre tých, ktorí sa ho boja a pamätajú na jeho Zákon, ale dňom záhuby pre svojvoľníkov.

Ježiš hovorí v podobenstvách aby opísal čo sa ide onedlho stať. Ježiš odíde a vráti sa. A keď sa vráti tak jeho učeníci potrebujú bdieť. Alebo inak povedané majú duchovne "nezaspať na vavrínoch". Ježiš sa nevyhráža, že príde späť. On povzbudzuje, že príde späť. Ako nás nájde?

Čo absorbuje, alebo pohlcuje tvoju úzkosť? K čomu sa obrátiš, keď sa na teba valí život a dolieha na teba jeho ťažoba? Keď pozoruješ dianie v našej krajine alebo celkovo na svete?; alebo keď cítiš tlaky v rodine alebo v manželstve alebo v blízkych vzťahoch?; keď to nedávaš v škole alebo v práci? Čo robíš s tým nepríjemným pocitom, že život ťa dusí, je toho zovšadiaľ priveľa a už jednoducho nevládzeš? V Žalme 62 dnes uvidíme Boha, ktorý dokáže absorbovať a uniesť nielen všetky trápenia nášho života, ale aj nás samých.